Čepele vo vetre

Bol príjemný, trochu chladný pondelkový večer. Po piatich heroických výkonoch v Mogu'shane a usúdení, že na šiesty potrebujú ešte aspoň trochu vstrebávania postupovej nálady pred tým, ako sa naň vrhnú, sa naša družina dobrodruhov zaletela pozrieť na iných kamarátov. Hmyzáci, ako sa títo ich starí známi prezývali, dali vedieť, že sa v poslednej dobe nudili a tak sa naučili niečo nové, zaujímavejšie, čo by chceli predviesť.
Hneď s príchodom do ich domu, ak sa ten strom-"srdce strachu" dalo nazvať domovom, ich privítal Zor'lok. Prehodili pár slov a Zor'lok skoro hneď navrhol, nech si dobrodruhovia dajú nejaké občerstvenie, trochu nektáru, trochu plastu. No dobrodruhovia sa nechceli veľmi zdržiavať. Zaujúmalo ich jediné: Naučil sa Zor'lok niečo nové? Niečo iné, čo by bolo trochu výzvou? Aj keď sa snažil odvádzať pozornosť, nedarilo sa mu zakrývať, ža sa na učenie vykašľal. Až napokon, keď už to nevydržal, začal sa hádať, kričať a roztržka sa zvrhla na hospodskú bitku. A tam, v tej bitke presne, sa ukázalo, že nič nové nevie. Zor'lok umrel, na normal...

Vrúcnejšieho privítania sa dobrodruhom dostalo až od Ta'yaka. Ten sa ničím netajil a už po chvíľke predviedol, že nudné chvíľky dokázal využiť. Po minptke pretláčania sa s Onehornom a Garrithom urobil niečo, čo našich dobrodruhov prekvapilo. Začal sa točiť, ako blázon a švihajúc svojimi čepeľami okolo seba a priťahujúc všetkých do teplého objatia. Dobrodruhovia boli pripravený na všeličo, ale pár z nich toto Ta'yakove správanie zaskočilo a kamarát, či nie, Ta'yak sekal hlavy. No presne to bol náznak, že dnes už nuda nebude a začala zábava.
Pre smútok Ta'yaka a radosť dobrodruhov, jeho chuť objímať sa sa nestretla s prílišným obdivom a dobrodruhovia sa rýchlo naučili, ako z objatia plného čepelí utiecť. A, áno, keď k tomu pridali svoje znalosti z predchádzajúcich stretávok, Ta'yak to vzdal. Hodinu sa snažil, napokon urazene ľahol v rohu svojej izby a spal najtvrdším spánkom. Dobrodruhovia si už ken dotiahli párty, urobili Ta'yakovi pár fotiek, aby na túto zábavu nikdy nezabudol a pobrali sa ďalej.

Naša odvážna skupina vedela, čo ich čaká. Ďalšie posedenie s tým nevychovaným chrobákom, s veľkými nohami, čo obvykle za večer neprehodí ani slovo. A presne podľa očakávaní, stál tam a čumel pred seba, nevenujúc pozornosť dobrodruhom. Otázky, či ovláda niečo nové, sa stretli iba s mlčaním alebo náhodnými zvukmi, ktoré ani nedávali zmysel. Nyt sa rozhodla, že viac ako 10 minút jeho spoločnosti nechce venovať. Rozdelila úlohy a bez ďalších okolkov a stále čo i len bez slova, Garalon ležal v kaluži svojej oranžovej krvi. Nič nové tiež nepredviedol, umrel v svojom normálnom štandarde.

Jeho pán obhajoval to, že Garalona nevychoval tvrdením, že má pre dobrodruhov iné prekvapenie. Školil svojich "bojovníkov", ako ich vždy rád nazýval, k tomu, aby konečne dokázali rozbiť ústa aj tomu najväčšiemu a najtvrdšiemu protivníkovi. Len ešte nemali príležitosť, aby si to skúsili v praxi... A nedokázali to. Jeden po druhom bojovníci skúšali Onehorna zabiť, potom aj všetci naraz, ale odolával. Mel'jarak bol zúfalý. Až tak, že vždy, keď ďalší traja umreli, úplne zabudol sa brániť a iba útočil, pri čom sám dostával zabrať, ale bolo mu to jedno. A presne na to doplatil. Od Garalona, cez nič nerobiacich Trapperov, až po neschopných liečiteľov, Mel'jarak by mal svoj tréning zlepšiť...

...a tak skupinka dobrodruhov zdolala ďalších dvoch nepriateľov. A ich heroické výkony pokračujú. Ale viac, milé deti, si prečítate až nabudúce...